Založiť webovú stránku alebo eShop

LUXÁCIA KOLENNEJ ČIAŠKY

Posunutie kĺbových výbežkov kolena patrí medzi najčastejšie ortopedické ochorenia vyskytujúce sa u toy plemien aj u plemena Biewe. Pri súčasnom výskyte je potrebné venovať pozornosť tomuto ochoreniu i pri ľahších stupňoch postihnutia kolenných kĺbov, nakoľko je toto ochorenie dedičné a je spojené s viacnásobnou anatomickou abnormalitou panvovej končatiny spôsobujúcou bolestivosť, krívanie, zápal kĺbu.

Luxácia pately je stav, kedy sa dostane kolenná čiaška = patela mimo kladku stehennej kosti.

Môže byť :

·         vrodená

·         alebo získaná

·         jednostranná

·         alebo obojstranná ( výskyt  u 20 – 25 % psov),

·          mediálna ak sa dostane na vnútornú stranu, výskyt býva 75 - 80 %,

·          laterálna   ak sa dostane na vonkajšiu stranu (vyskytuje sa  u veľkých  plemien psov ),

·          unilaterálna,

·          a bilaterálna.

Každý majiteľ by mal poznať zdravotný stav jeho psa a chovateľ by si mal byť vedomý, že ide o   dedičné ochorenie, spočívajúcom na polygenetickom základe, pričom hodnota heritability nebola doposiaľ objasnená. Sučky bývajú 1,5 x častejšie postihnuté ako psy.

V mnohých štátoch sa snažia eliminovať výskyt  luxácie kolennej čiašky povinnými vyšetreniami. Po vyšetrení veterinárnym lekárom obdrží chovný jedinec potvrdenie o vykonanej veterinárnej prehliadke, bez ktorej  nemôže byť jedinec využitý v chove. Pred samotným vyšetrením podpíše majiteľ zvieraťa, že u jeho zvieraťa nebolo v minulosti chirurgicky riešené vykĺbenie kolennej čiašky !

Neseriózny je prístup majiteľov psov, ktorí nepriznajú vyšší stupeň ochorenia svojich zvierat a nechajú ich pôsobiť v chove.

Anatomické deformácie sa vyskytujú už pri narodení. Vekom sa zhoršujú a spôsobujú abnormality skeletu už od bedrového kĺbu. Kladka stehennej kosti alebo femorálny trochleárny žliabok do ktorého patela zapadá je plytký, respektíve úplne chýba. Noha býva nefunkčná, atrofovaná, pes ju nepoužíva, nosí ju stočenú pod seba. Stehenná kosť je zdeformovaná a stočená.

Prvé príznaky podľa stupňa ochorenia sú viditeľné u šteniatok, keď začnú chodiť v 4 týždni veku, ľahšie stupeň postihnutia je viditeľný vo veku 3 – 4 mesiacov a vo vyššom veku, okolo 8 rokov.

 

Najčastejšie vyhľadá majiteľ psíka s luxáciou patele veterinárneho lekára, keď začne psík krívať, nechce vyskočiť na posteľ a zostane menej aktívny. Príčin býva veľmi veľa.  V horšom prípade prestane chodiť po traumatickej luxácií, ktorá býva obojstranná, spojená s natrhnutím alebo roztrhutím kolenného väzu, prípadne predného skríženého väzu. Čiastočné poškodenie sa prejaví krívaním rôzneho stupňa, pri celkovom pretrhnutí pes nohu nepoužíva vôbec, v stoji sa len mierne dotýka zeme špičkami prstov.

Preventívne klinické vyšetrenie veterinárnym lekárom je neinvazívne a psík nepodstupuje sedáciu.

Pri rutinnom vyšetrení veterinárny lekár :

1.  nechá psíka predviesť v pohybe,

2.  následne vyšetrí uhlenie ( postavenie ) zadných končatín v kľudnom – uvoľnenom postoji,

3. prehmataním dôkladne vyšetrí každú zadnú končatinu samostatne v leže. Skontroluje  kolenný kĺb, poloha a voľnosť kolennej čiašky v polohe vertikálnej a bočnej ( šetrným vychýlením do strán ),

4. výsledok vyšetrenia zapíše do tlačiva, ktorého jeden exemplár obdrží  majiteľ psa a jeden exemplár zostáva u veterinárneho lekára, ktorý vyšetrenie vykonal.

V prípade pozitívneho nálezu sa optimálne diagnóza stanoví na základe kvalitných rtg snímkov a veterinárny lekár doporučí primeranú liečbu podľa veku a stavu zvieraťa.

 
Ak nastane prípad  premiestnenia kolennej čiašky mimo kladky, môžeme hovoriť o luxacií čiašky. Čiaška se môže premiestniť smerom dovnútra kolena ( mediálna luxácia ) alebo smerom von od kolena ( laterálna luxácia). Najčastejšie sa vyskytuje mediálna luxácia kolennej  čiašky.

Mediálna ( najčastejšia ) luxácia patele – zjednodušená klasifikácia podľa Putnama

0.° Koleno bez luxácie – patela je stabilná v normálnej polohe, manuálnym tlakom je nie je možné vyluxovať.

I.° Najľahšia forma – zviera nekríva, pohyb nie je obmedzený.

Patelu dokážeme manuálnym tlakom pri vystretom kolene vyluxovať nie viac, ako na úroveň hrebeňa trochley, po uvoľnení sa patela vráti do pôvodnej polohy.

Pri palpačnom vyšetrení obe zadné končatiny zohneme v kolene, miernym ťahom ich vyrovnáme. Nahmatáme mäkkú kladku kosti stehennej a voľný vonkajší bočný čiaškový väz. Ak tlakom z vonku prestaneme pôsobiť na kĺb, koleno sa odľahčí a čiaška skočí do správnej polohy. Títo jedinci nemajú deformity panvovej končatiny.

II° Krívanie sa zo začiatku prejavuje príležitostne.

Patela sa po manuálnom vyluxovaní  - ak prestaneme tlačiť na čiašku do pôvodnej polohy nevráti. Pri manipulácií s kolenom patela spontánne vyskakuje, ale sa vracia do pôvodnej polohy. Pes pri zaťažení prejde do permanentného krívania, ktoré sa neskôr vyskytne i mimo záťaže kolena. Títo jedinci majú mierne deformity panvovej končatiny s postupujúcim vekom sa začne prejavovať artróza.

Luxácia čiašky nastane za pôsobenia vonkajšieho tlaku pri námahe, prudkým zohnutím kolena pri behu, skoku a palpácií od tlaku prstov pri vyšetrení. Psík si reponuje vybočenú čiašku aktívnym natiahnutím a zohnutím končatiny. Pes pár krát na prázdno „vykopne“ a čiaška skočí do správnej polohy, čo vnímame i sluchom, ako „prasknutie“ v kolennom kĺbe.

Vo vyšších štádiách je potrebná cudzia pomoc, reponovanie pôsobením tlaku zvnútra kolena.

III.° Psík trvalo kríva a intenzita sa zvyšuje.

Bočný vonkajší čiaškový väz je slabý, zostáva vo vybočenej polohe mimo kladku, ľahko sa môže natrhnúť alebo pretrhnúť. Správnu, mediálne vyrovnanú polohu zaujme iba za pôsobenia silného tlaku zvonku na krátky čas a vráti sa zasa späť. Psi majú obmedzenú funkčnosť panvovej končatiny, deformity sú stredne ťažké.

 

Extrémne malý psíci neohýbajú končatinu v kolene a chodia ako na chodúľoch. Úplne im chýba alebo majú zmenenú mäkkú časť kolenného väzu. Patela je fixovaná. Bez korekcie chirurgickou cestou sa vekom mobilita zvieraťa znižuje. Repozícia kolena je potrebná čo najskôr.

IV.° Permanentná luxácia patele, ani manipuláciou nie je možné ju dostať do normálnej polohy. Vykazuje najťažšie deformity končatiny. Funkčnosť končatiny je výrazne obmedzená. Postihnutie môže byť obojstranné, je zreteľné v 4 – 5 týždni veku. Pri prvých samostatných krokoch sa šteniatko potáca – kríva, napáda na koleno, ktoré sa odľahčuje vtáčaním smerom dovnútra. Pri vysokom štádiu ochorenia psík na končatinu nenašľapuje, pri chôdzi ju nepoužíva, opiera sa o ňu minimálne a to len v stoji. Zvyšujúcimi sa zmenami kolenného kĺbu a celej končatiny, zadnú nohu stále menej používa, trvale je vtočená dovnútra – postoj končatiny e zmenený, kolenný kĺb je vo flexií, predkolenie je rotované dovnútra a päta smeruje do strany. Panvová končatina atrofuje ( deformuje sa a skracuje ). Zohnuté koleno sa nedá vyrovnať. Repozícia nie je možná.

Vzhľadom na genetický základ sa nedá bez selekcie táto vada eliminovať. Chovatelia znalí problematiky sa snažia cieľavedomou plemenitbou výskyt tohto ochorenia v chove znižovať. Dávajú si svoje chovné zvieratá vyšetriť. Predispozície sa dedia a postihnutí jedinci by sa v žiadnom prípade nemali využívať v chove.

Toy plemená s mediálnou luxáciou a krívaním môžu mať ochorenie kombinované s Calve - Perthesovou chorobou

 

TOPlist